
Ovocie
patrí medzi hlavné zložky zdravej a racionálne výživy.
Ovocie je bohaté na sacharidy, vlákninu, draslík, veľa vitamínov a zdravie
chrániace fytochemikálie.
Živiny obsiahnuté v ovocí sú dôležité hlavne pre:
- zlepšenie zdravia
- zníženiu rizika nádorových ochorení, vysokého krvného tlaku
- podpora regenerácie po cvičení
- zlepšenie zdravia
- zníženiu rizika nádorových ochorení, vysokého krvného tlaku
- podpora regenerácie po cvičení
Nie každé ovocie je na chudnutie
Problém je v tom, že mnohé druhy ovocia
podporujú trávenie a po pár minútach po ich konzumácii vyvolajú ešte väčší
pocit hladu. V tomto smere je nebezpečné
hlavne zelené jablko, ale aj jahody, hrušky a citrusové ovocie. Chuť do jedla
podporujú aj marhuľa, banán a lesné ovocie
HROZNO
– keďže obsahuje hroznový cukor, je vhodné
skôr pre športovcov a ťažko pracujúcich ľudí. Aj keď vďaka svojej výživovej
hodnote je energetickou bombou, patrí medzi najzdravšie ovocie.
289 kj/69 kcal
|
AVOKÁDO
– pozor, najkalorickejšie ovocie v našom
rebríčku. Obsahuje veľmi málo vody oproti iným druhom ovocia. Je to plod s
vysokou nutričnou a kalorickou hodnotou. Je bohaté na tuky. Tip pre vás –
skúste si ho dať namiesto syra, toto ovocie je oproti syru totiž o niečo
menej kalorické.
784 kj/187 kcal
|
JAHODY
– obsahujú vitamín C, draslík a železo a čo
je dôležité, patria medzi menej kalorické plody a majú málo tuku. Tiež
obsahujú veľa vody a takisto sú vhodné na chudnutie.
180 kj/43 kcal
|
BANÁN
– absolútne nevhodné ovocie na chudnutie.
Obsahuje totiž veľa cukru. Je doslova energetickou bombou. Dva banány majú
toľko energie, že ju spálite až po 90 minútach namáhavej činnosti.
398 kj/95 kcal
|
NEKTARÍNKY
– podobne ako melón aj toto ovocie príbuzné
broskyni obsahuje veľa vody. V zrelom stave až 83 percent. Okrem toho, že sú
málo kalorické, obsahujú draslík a vápnik.
152 kj/36 kcal
|
ANANÁS
– aj toto ovocie sa zmestilo do prvej
polovice rebríčka medzi plody, ktoré sú vhodné pri chudnutí. Urýchľuje totiž
spaľovanie tukov a zabraňuje tvorbe tukového tkaniva.
196 kj/47 kcal
|
JABLKO
– obsahuje nielen dôležité vitamíny, ale aj
vlákninu, ktorá je dôležitá pri správnom trávení. Tiež obsahuje veľa vody, je
vhodné aj proti nespavosti.
255 kj/61 kcal
|
PAPÁJA
– síce podporuje spaľovanie tukov, s jej
konzumáciou to nepreháňajte. Je to druhé najkalorickejšie ovocie. Má však
veľa vitamínov, brzdí zápaly a čistí črevá.
590 kj/140 kcal
|
GRAPEFRUIT
– ideálne ovocie na chudnutie. Látka
naringin, ktorú grep obsahuje, pôsobí dobre na trávenie, reguluje činnosť
čriev a prečisťuje organizmus. Tiež podporuje metabolizmus cukrov.
172 kj/41 kcal
|
KIVI
– vitamínová bomba. Vitamín C, ktorého má
kivi požehnane, podporuje spaľovanie tukov. Takže aj toto ovocie si môžete
zaradiť do diéty.
207 kj/49 kcal
|
ČERVENÝ MELÓN
– jedzte ho do sýtosti. Obsahuje totiž 90
percent vody, takže okrem vitamínov, ktoré melón obsahuje, do seba dostávate
v lete tak veľmi potrebné tekutiny.
110 kj/26 kcal
|
SLIVKY
– ideálne spojenie vápnika a fosforu veľmi
dobre pôsobí na kosti. Okrem toho má veľa vlákniny a tiež železa a vitamínov.
V ovocí je asi 10 percent cukru.
225 kj/54kcal
|
Doporučená dávky dvoch až štyroch porcií denne sa môže zdať pomerne vysoká, ale toto množstvo sa dá skonzumovať prostredníctvom jedného alebo dvoch veľkých jedál. Pokiaľ len zriedka jete ovocie počas dňa, skúste ho zaradiť do raňajok. Banány a pomarančový džús sú populárnou formou raňajok a zároveň patria medzi nutrične najhodnotnejšie, takže vám umožnia dobrý štart do nového dňa. Bohužiaľ častá konzumácia banánov Vám prinesie nadváhu – obsahuje totiž veľa kalórií. Veľký pohár džúsu a veľký banán s kukuričnými vločkami predstavuje 4 porcie ovocia a dostatočne pokryjú potreby organizmu na celý deň.
Zdravie v ovocí
Účinok ovocia na zdravie človeka
|
|
ananás
|
pomáha pri
poruchách trávenia
|
avokádo
|
pomáha pri
poruchách spánku
|
banán
|
robí dobrú
náladu
|
baza
|
pôsobí pri
kašli a zachrípnutí
|
broskyňa
|
podporuje
chuť do jedla
|
brusnica
|
podporuje
chuť do jedla
|
citrón
|
pomáha pri
pálení záhy
|
čerešňa
|
pomáha pri
krvotvorbe
|
černica
|
pomáha pri
zápale ďasien
|
čučoriedka
|
dobrá pri
hnačke
|
dula
|
ochrana
srdca a čriev
|
egreš
|
pomáha pri
zápche
|
grep
|
pôsobí na
ochranu buniek
|
hrozno
|
dobrý na
mozog
|
hruška
|
dobrá pre
mozog a nervy
|
jahoda
|
podporuje
výmenu látok
|
jablko
|
podporuje
trávenie
|
kiwi
|
posilňuje
odolnosť organizmu
|
malina
|
podporuje
tepny
|
mandarínka
|
podporuje
výkonnosť
|
mango
|
zmierňuje
zápal obličiek
|
marhuľa
|
funkcia
ochrany buniek
|
medový
melón
|
močopudný
prostriedok
|
melón
|
pôsobí
močopudne a očisťujúco
|
mirabelka
|
podporuje
chuť do jedla
|
nektarínka
|
pôsobí
močopudne, čistí krv
|
pomaranč
|
posilňuje
odolnosť
|
ríbezľa
|
pomáha pri
trávení
|
slivka
|
zvyšuje
produkciu slín
|
rebarbora
|
pôsobí ako
mierne preháňadlo
|
višňa
|
odvodňuje
|
vodný
melón
|
obsahuje
veľa minerálov
|
Nasledujúce tipy vám pomôžu vylepšiť bilanciu konzumácie
ovocia v prípade, že vám z rôznych dôvodov robí
problém zaradiť túto potravinu do jedálnička, napríklad pretože nie je vždy pohotovostne k dispozícií alebo sa často skazí
skôr, než ju zjete.
- Citrusové plody a džús. V akejkoľvek forme, či už celé čerstvé, mrazené, nakladané alebo
v podobe džúsu prekonávajú citrusové plody (pomaranče, grapefruity,
mandarínky) iné typy ovocia v obsahu vitamínu C a draslíka. Pokiaľ nemáme
dostatok trpezlivosti lúpať citrusy, pite ich džús. Celé plody majú síce
trochu vyššiu nutričnú hodnotu, ale ak stojíte pred voľbou či ľahko získať
(a vypiť) pohár 100% džúsu, alebo nemať nič, džús úplne postačí. Citrusové
ovocie je výborné na zlepšenie metabolizmu. Denná potreba vitamínu C robí
60 mg a zaistí ju 200 ml pomarančového džúsu. Okrem vitamínu C tým
prijímame aj dávku draslíka, ktorú spotrebujete počas hodinového tréningu
a naviac kyselinu listovú a vitamín B, ktorý je potrebný pre tvorbu
telesných bielkovín a červených krviniek. Pomarančový džús často obsahuje
menej energie a viac živín než väčšina ostatných džúsov (napríklad
ríbezľový, jablčný alebo grapefruitový). Aby prišlo k zvýšeniu príjmu
džúsu, zásobte sa jeho krabicami, v lepšom prípade nakupujte celé
pomaranče a grepy, skladujte ich v chladničke a vyrábajte si vlastný džús.
Ovocie je obľúbená zložka našej potravy. Obsahuje dôležité ochranné látky - vitamíny, cukry, soli, organické kyseliny a pektínové látky. Hlavným zdrojom vitamínov je surové ovocie. Obsahuje vitamín C, provitamín A (karotén) a niektoré vitamíny skupiny B. Obsah vitamínu C závisí od druhu ovocia, od jeho zrelosti a od času skladovania. Najviac ho obsahujú šípky, čierne ríbezle, jahody a citrusové plody. Najviac vitamínu C je pod šupkou, preto ovocie podľa možnosti nelúpeme. - Provitamín A sa nachádza v tmavšie sfarbených plodoch šípok, marhúľ,
broskýň a ríbezlí. Podporuje výstavbu nových buniek, pôsobí pri syntéze
bielkovín a pri premene tukov a cukrov v ľudskom organizme.
- Vitamíny skupiny B
obsahuje každé ovocie pod šupkou. Z minerálov obsahuje ovocie hlavne
draslík, vápnik, železo a horčík. Čerstvé ovocie obsahuje 80 až 90 % vody
a preto rýchlo podlieha skaze.
- Ovocie blanšírujeme, t. j. ponoríme na chvíľu do vriacej vody, aby
nestratilo farbu, nehnedlo a aby sa dalo dobre olúpať.
- Nadúvavé ovocie nezapíjame vodou, a tým skôr nie kyslým mliekom alebo pivom.
Spôsobili by sme si ťažké žalúdočné a črevné ťažkosti.
- Ovocie umývame, aby sme ho zbavili postrekových látok a prachu.
Najlepšie je, keď ho na krátky čas ponoríme do vriacej vody a potom hneď
opláchneme pod tečúcou studenou vodou.
- Ovocie s malým obsahom
pektínov zle rôsolovatie. Preto do neho pridávame
trochu takého ovocia, ktoré obsahuje dostatok pektínu, ako sú ríbezle,
nezrelé jablká a pod., alebo použijeme priemyslovo vyrábané pektínové
prípravky.
- Ovocie zaváraním stráca
farbu (napríklad jahody, čerešne a pod.). Preto
do rozvareného cukru na zalievanie kvapneme červené bretónové farbivo (asi
5 kvapiek na 250 ml vody). Jahodový kompót môžeme zaliať aj trochou
červenej ríbezľovej šťavy.
- Ovocie zmrazené v cukrovom náleve rozmrazujeme buď v pôvodnej škatuľke, alebo ho
dáme do misky takej veľkej, aby všetky plody boli ponorené, pretože inak
na vzduchu zhnednú. Ak je cukrového nálevu málo, ovocie posypeme cukrom a
polejeme trochou vody. Ak je obsah veľmi zamrznutý a nedá sa od škatuľky
oddeliť, škatuľku ponoríme na chvíľu do tečúcej studenej vody. Nikdy však
ovocie nerozmrazujeme zohrievaním.
- Ovocné konzervy konzervujeme kyselinou benzoovou alebo benzonanom sodným, ktorý
sa u nás predáva pod názvom Petol. Nikdy nepridávame do ovocia salicyl,
pretože poznáme jeho nepriaznivý účinok na zdravie človeka. Zákon zakazuje
používať salicyl aj v konzervárenskom priemysle. Ovocné konzervy kvasia
obyčajne v celej vrstve. Keď ich chuť nie je nepríjemná, môžeme ich použiť
ako plnku do cesta. Konzerva nie je zdravotne závadná. Ovocné konzervy sladíme
nielen cukrom, ale aj rovnakou dávkou medu. Med im dodá príjemnú chuť a je
zdravý.
- Ovocné omáčky nahrádzajú sýte tukové omáčky. Vhodné sú nielen na múčniky, ale i
k mäsu, ako jablkový chren, šípková omáčka, omáčka s brusnicami atď.
- Arašidy (búrske oriešky) dlho neuskladňujeme. Obsahujú tuk, ktorý dlhším
uskladňovaním žltne a oriešky majú nepríjemnú chuť.
- Banány neznášajú nízku teplotu, preto ich neukladáme do chladničky, ale
vešiame v komore špičkou dolu.
- Broskyňový kompót dostane jemnú korenistú chuť, ak do každého pohára pridáme 1 až 2
broskyňové kôstky.
- Nedozreté brusnice rozložíme v tenkej vrstve v tmavej pivnici. O niekoľko dní
sčervenajú.
- Čučoriedky sušíme rozložené na lieskach s napätou tkaninou, najlepšie v
jednej vrstve. Dáme ich na slnko a potom ich môžeme dosušiť v rúre.
Používajú sa proti hnačke. Čučoriedkové farbivo nepríjemne znečistí zuby.
Farbivo odstránime citrónovou šťavou, ktorou zuby natrieme.
- Egreše na kompót prepichujeme. Tak sa lepšie presladia. Neplávajú v
pohári a nepraskajú. Egreše udržíme niekoľko dní čerstvé, keď ich oberieme
pevné, nezmäknuté, rozložíme ich na plochý podnos a dáme na chladné
miesto.
- Figy používame pri zápche. Obsahujú kôstky a sliz, ktoré dráždia črevá
k pohybu. Pri niektorých ochoreniach sú však figy zakázané (napríklad pri
vredových ochoreniach, pri močových a obličkových kameňoch - obsahujú
kyselinu šťaveľovú atď.). Figy v domácnosti dlho neuskladňujeme. Na
kratšie obdobie ich zavesíme v suchej chladnejšej miestnosti.
- Grapefruit nikdy nelúpeme. Rozpolíme ho a každú polovicu vložíme do hlbšieho
tanierika. Zahnutým nožíkom alebo menším nožom obrežeme vo vnútri kôru,
dužinu v nej však ponecháme a lyžičkou vyberáme.
- Hrozienka nie sú iba pochúťka. Majú vysoký obsah cukrov, preto sú vhodné
pre turistov a športovcov. Pre deti sú zdravou maškrtou, pretože obsahujú
ľahko stráviteľné cukry, vitamíny a minerálne látky. Hrozienka pridávame
do cesta slabo obalené v múke. Tak nespadnú v bublaninách a v koláčoch na
dno formy, ale udržia sa na povrchu.
- Hrozno uchovávame (niekedy až do Vianoc) zavesené v studenej pivnici.
Aby nevyschlo, ponecháme nezaschnuté stopky, ktoré ponoríme do nádobky
(skúmavky) s vodou, ktorú počas uskladnenia dopĺňame.
- Malé hrušky sušíme
vcelku, veľké nakrájané a to pri 60 až 70 oC, niekoľko hodín. Na sušenie
sú vhodnejšie menšie zrelé plody.
- Jablkové šupky na výrobu ovocného octu dáme do pohára a zalejeme osladenou
vodou. Na každý liter vody pridáme 150 g cukru. Pohár previažeme plátnom,
aby mal do vnútra prístup vzduch. Previazaný a naplnený pohár dáme na
teplé miesto, kde tekutina kvasí a octovatie. Keď sa po čase netvoria nové
bublinky a šupky klesajú na dno, kde je usadený kal, ocot zlejeme do
čistej nádoby, opäť previažeme a necháme ďalej octovatieť. Na povrchu sa
vytvorí octová blana, ktorú stiahneme. Celý proces trvá niekoľko mesiacov.
Ocot občas okoštujeme a keď je dostatočne kyslý odsajeme ho násoskou do
čistých fliaš, ktoré vzduchotesne uzatvoríme. Fľaše ukladáme ležato v špajzy.
Ak máme ovocného octu viac a chceme ho dlhšie uskladňovať, môžeme ho
sterilizovať asi 15 minút pri teplote 75 oC. Ovocný ocot používame na
prípravu jemných zeleninových a ovocných šalátov.
- Jablkové šupky sušíme na čaj. Jablká umyjeme, nožíkom tenko
olúpeme a šupky v rúre sušíme. Uchovávame ich zavreté v pohári od zaváranín.
Na šálku čaju dáme hrsť sušených šupiek a necháme prejsť varom. Precedíme,
osladíme a niekedy prichutíme citrónovou šťavou.
- Jablká s tenkou šupkou nelúpeme. Do múčnikov ich môžeme postrúhať aj so
šupkou, ktorá sa rozpečie.
- Jahody vyvolávajú niekedy, hlavne u detí, žihľavku. Preto jahody deťom
pocukríme alebo podávame so šľahačkou či mliekom.
- Jarabina sa v poslednom čase stala obľúbenou na výrobu kompótov. Jarabiny
je však viac druhov. Na kompót je vhodná jarabina vtáčia, ktorá má listy
buď bez zúbkov, alebo vzácnejšie na okraji dvakrát zúbkované, ale
jemnejšie ako divá jarabina. Zaváranú jarabinu používame na ozdobenie
pečiva alebo do miešaných kompótov.
- Kokosovú múčku uskladňujeme v suchu, chlade a tme. Spotrebujeme ju rýchlo,
pretože obsahuje veľa tuku, ktorý časom žltne.
- Kokosový orech má tvrdú škrupinu a vo vnútri kokosové mlieko. Ak ho kúpime celý,
zatlčieme do jedného očka klinec a otvorom necháme mlieko vytiecť. Až
potom škrupinu kladivkom rozbijeme. Nepríjemné je, že po odstránení mlieka
kokos rýchlo plesnivie.
- Lieskové oriešky do cesta zbavujeme šupky. Mierne ich upražíme na panvici alebo na
plechu v rúre a potom ich vyváľame v čistej utierke.
- Malinové kôstkovičky po vylisovaní pri výrobe lekváru využijeme ešte na šťavu na
rýchle upotrebenie. Zalejeme ich vodou, pridáme trochu kyseliny citrónovej
a necháme jeden deň vylúhovať. Potom šťavu zlejeme a pridáme do
malinoviek.
- Horké mandle používali naše babičky a prababičky pre ich osobitnú arómu ako
obľúbenú prísadu do cesta. Dnes už vieme, že používanie týchto mandlí vo
väčšom množstve môže spôsobiť, najmä u detí, ťažkú otravu. Rovnako sa
neodporúča častejšie používať jadrá broskýň alebo marhúľ. Mandle ľahko
olúpeme, keď ich vložíme do vriacej vody, ktorú po chvíľke zlejeme a
mandle ochladíme. Mandle uskladňujeme v pohári v chlade, v suchu a v tme.
Inak žltnú a v špajzy ich často napádajú mole.
- Melóny sú v lete veľmi obľúbeným ovocím, pretože obsahujú veľa šťavy a
sú veľmi osviežujúce. Melóny krájané pri predaji alebo neumyté melóny,
ktoré krájame doma, môžu spôsobiť náhle hnačky.
- Staršie vlašské orechy
zbavíme šupiek, keď ich zalejeme vriacou vodou a necháme ich v nej
vychladnúť. Potom sa ľahko lúpu.
- Pomarančová kôra obsahuje viac vitamínu C ako šťava. Preto ju nevyhadzujeme, ale
strúhame do omáčok, cesta, krémov a pod. Pomarančovú kôru konzervujeme v
cukre. Namočíme ju na tri dni do chladnej vody, ktorú denne meníme. Potom
ju nakrájame na menšie kúsky a uvaríme domäkka v mierne osolenej vode. V
120 ml vody rozpustíme 300 g kryštálového cukru, pridáme asi 300 g kôry a
varíme tak dlho, až cukor zhustne. Kôru vyberáme postupne, ihneď obalíme v
hrubom kryštálovom cukre a sušíme na plochej mise. Pomarančovú kôru
uchovávame nastrúhanú v soli alebo v cukre v dobre uzavretom pohári.
- Lúpané slivky nahrádzajú drahšie marhule. Ponoríme ich do vriacej vody, a keď
šupka trochu praskne, tenkým nožíkom ju rýchlo stiahneme. Slivky potom
hneď vložíme do vody okyslenej kyselinou citrónovou, aby nezhnedli a
zostali pekne žlté. Potom z nich pripravujeme kompót alebo džem.
- Slivky sušíme po domácky v rúre. Veľké, mäsité, dobre vyzreté a už
mierne zvädnuté plody dáme do rúry teplej asi 55 oC a sušíme. V teplejšej
rúre by slivky popraskali. Sušenie musíme prerušovať, t. j. slivky
vyberieme z rúry a necháme ich vychladnúť. Potom znovu sušíme. Sušenie
trvá asi 8 hodín. Usušené slivky musia byť vláčne. Po usušení ich necháme
niekoľko dní v studenej bezprašnej miestnosti, potom ich uložíme do
pohárov alebo do škatúľ z plastickej látky a uchovávame v chlade.
- Rozrezaný citrón
uchováme tak, že ho reznou plochou položíme na tanierik a dáme do
chladničky. Nakrájané citróny uchovávame posypané cukrom a uložené do
pohára, ktorý previažeme. Pridávame ich do čaju. Citrón nerozrežeme celý,
ak potrebujeme len niekoľko kvapiek šťavy. Potom nevysychá a vydrží
niekoľko dní. V predaji sú i vložky z plastickej látky, ktoré do citróna
zapichujeme. Šťava vyteká rúrkou, ktorú môžeme uzatvoriť zátkou. Citrón
dobre pustí šťavu, keď ho tlakom ruky povaľkáme na stole, alebo ho pred
rozkrojením ponoríme na chvíľu do horúcej vody. Citrónom umývame ruky
znečistené ovocím. Citrónovú šťavu na malinovky v lete uchovávame v
škatuľkách z plastických látok na výrobu ľadu. Šťavu vylisujeme, precedíme
a nalejeme do dielikov. Potom guľôčky alebo kocky zmrznutej šťavy pridáme
do vody s cukrom. Rozmrazenú šťavu môžeme pridávať do omáčok, krémov a
pod. Citrónovú kôru používame len v malom množstve na ochutenie pokrmov.
Rozhodne nie je vhodná na výrobu malinoviek, aj keď ju dobre ošetríme
proti plesniam a zbavíme konzervačnej látky. Má vysoký obsah silíc, ktoré
môžu podráždiť zažívacie ústrojenstvo, obličky a močové cesty. Nastrúhanú
citrónovú kôru uchovávame so soľou alebo s cukrom. Slanú dávame do omáčky,
sladkú do múčnikov a krémov. Pohárik s kôrou dobre previažeme a uložíme v
chlade. Pred konzervovaním musíme zistiť, či kôra nezapácha a či nebola
ošetrená difenylom proti plesniveniu. Takúto kôru nepoužívame.
- Citróny pri častom
používaní môžu odvápňovať zubnú sklovinu. Preto
je vždy výhodnejšie citrónovú šťavu riediť vodou alebo čajom. Zriedená
kyselina nepôsobí priamo na zubnú sklovinu a dôležitý vitamín C zostáva
zachovaný. Citróny uchovávame aj vo fľaši. Vyberieme pekné tuhé plody bez
plesne a úplne vyfarbené. Každý zabalíme do papierového obrúska, uložíme
do väčších pohárov, ktoré prikryjeme tanierom alebo miskou a obrátime. Tak
k plodom vniká len trochu vzduchu. Uložíme ich na chladnom a suchom
mieste.
OVOCIE – zloženie, vplyv na organizmus
(niektoré
druhy nie sú vhodné pri chudnutí)
Ananás
Ananás začali pestovať juhoamerickí Indiáni. V
roku 1514 ho doviezli Španieli do Európy, avšak o rozšírenie ananásu na svetové
plantáže sa zaslúžili Portugalci. Od nich pochádza aj názov.
Medzi svetových producentov ananásu patria
Azorské ostrovy, Malajzia, Čína, Havajské ostrovy, USA (Florida a Kalifornia),
Srí Lanka, Borneo, India, Filipíny, Brazília, Kuba, Mexiko a celá karibská
oblasť.
Od zakvitnutia do dozretia plodu prebehne,
podľa odrody, 90 až 200 dní. Do obchodnej siete sa dodáva vyše 40 odrôd.
Dužina má 50 až 67 % objemu celého plodu a iba
tá je jedlou časťou ovocia. Z dužiny tvorí 92 % šťava. Pre zaujímavosť: jedna
tona ananásu obsahuje asi 570 litrov šťavy, pri priemyslovom spracovaní sa
vyťaží 220 až 350 litrov obsahu.
Z hľadiska výživnej hodnoty je v ananáse cenný
hlavne vysoký obsah cukrov. Bohatstvo vitamínov spočíva skôr v ich rozmanitosti
ako v absolútnom množstve. Ananás ma tiež veľmi dobrý povzbudzujúci účinok,
hlavne pri horúčke.
Účinky : má vysoký obsah enzýmov, najmä bromelínu. Tieto
enzýmy pomáhajú pri uzdravovaní, zmierňujú rozličné zápaly a zlepšuje trávenie.
Urýchľuje spaľovanie tukov a zabraňuje tvorbe tukového tkaniva. Odvodňuje
organizmus a zmierňuje opuchy. Pomáha pri črevných poruchách a hnačke.
Odstraňuje starecké škvrny. Zvyšuje hladinu bielkovín v celom organizme. Okrem
vitamínu B12 a E poskytuje aj ostatné vitamíny, minerálne a stopové látky.
Množstvo : v čase
diéty konzumovať pol ananásu denne, jeden plátok pred každým jedlom. Časté
konzumovanie čerstvého ananásu má blahodarné účinky. Čerstvo vytlačená šťava sa
používa pri horúčkových ochoreniach a pri morskej chorobe. V krajinách
karibskej oblasti, odkiaľ pochádza, ho považujú za afrodiziakum.
Banány
Banán patrí medzi najstaršie kultúrne
rastliny. Jeho pravlasťou je juhovýchodná Ázia. Banán je najväčšia bylina na
svete. Pri hrúbke 60 cm a výške 10 m dosahuje hmotnosť až 5 ton! Je to tropická
rastlina a rodí sa len v pásmach, kde je priemerná ročná teplota viac ako 20 oC
a nikdy neklesne pod 15 oC. Banánové plantáže neznášajú vietor a veterná búrka
je pre nich skutočnou katastrofou.
Najväčšia vývozná oblasť banánov je Latinská
Amerika. Takzvané banánové republiky sú: Dominikánska republika, Costa Rica,
Honduras, Nikaragua, Guatemala a Panama. V južnej Amerike je najväčší producent
banánov Ekvádor. V Ázii sú najväčšie plantáže na Tchajvane.
Keď prerežeme plod, uvidíme že banán je bez
semien. Len pár tmavých bodiek pripomína semeno jeho dávnych predkov. Banány
majú výbornú výživnú hodnotu. Vďaka jemnej štruktúre a dobrému látkovému zloženiu patria banány
medzi ľahko stráviteľné potraviny a využíva sa preto okrem iného v kojeneckej
výžive a pri vredových ochoreniach. Účinky :Vďaka obsahu tryptofanu je vynikajúcim antidepresívom,
ktorý pozitívne vplýva na náladu. Sú ideálne pre ľudí, ktorí potrebujú vytrvalosť,
silu a sústredenie. Majú vysoký obsah magnézia (36mg/100g) a draslíka
(382mg/100g). Jeden-dva banány zlepšia náladu a pomáhajú zaspať. Množstvo :
Jedzte ľubovoľné množstvo, pri diéte obmedzte ich konzumáciu.
Broskyne
Broskyne pochádzajú z Číny, odkiaľ sa
udomácnili aj v miernejších podnebných pásmach. V súčasnosti existuje vyše 2000
odrôd, čo svedčí o ich obľúbenosti. Šupka je žlto až červeno sfarbená, jemne
plstnatá. Dužina je výrazne žltá.
Na konzumáciu v surovom stave sa najlepšie
hodia mäkšie druhy, ktorých dužina sa dá ľahko oddeliť od kôstky. Tvrdšie
odrody sa používajú na prípravu koláčov a kompótov.
Citrusové plody
Pravlasť citrusového ovocia je v Indii a v
Číne. Z Ázie sa citrusové plody dostali už 2000 rokov pred n. l. do Perzie a Egypta
a odtiaľ do Grécka pod názvom kitri a kedros. Boli to však horké plody, ktoré
sa často užívali ako protijed po uštipnutí hadom.
Šťavnaté citrusové ovocie je jedným z
najdôležitejších dodávateľov vitamínu C, minerálnych látok, cukrov a
fyziologicky účinných kyselín. Je v ňom obsiahnutých okolo 150 rôznych látok.
Medzi citrusové ovocie patria: pomaranče,
mandarínky, citróny a grapefruity.
Pomaranče
Pomaranč pochádza z juhovýchodnej Ázie.
Odpradávna sa pestoval v Číne, odkiaľ sa jeho kultúra rozšírila do Indie a
odtiaľ ju priniesli Portugalci v polovici 16. storočia do Európy.
Pomarančovník je po celý rok zelený strom.
Môže dosiahnuť vek až 200 rokov. Za rok sa z jedného stromu urodí vyše 100
plodov. Aj keď poznáme vyše 200 druhov pomaranča, na spotrebiteľský trh
prichádza len obmedzený počet vybraných druhov.
Medzi krajiny vyvážajúce pomaranče patrí
Taliansko, Španielsko, Grécko, Brazília, Maroko, Tunisko, Alžírsko, Egypt,
Cyprus, Libanon a Turecko.
Mandarínky
Citrusová sezóna začína mandarínkami. Dozrievajú
podstatne skôr ako pomaranče. Pestujú sa prevažne v oblasti Stredozemného mora,
hlavne v Španielsku, Grécku a Taliansku.
Mandarínky, to je veľká skupina odrôd, ktoré
sa dodávajú do obchodnej siete. Sú to napríklad Mandarínka pravá, Satsuma,
King-orange, Tangerine, Wilking, Tangor a Mucott.
Mandarínky sú pri preprave omnoho citlivejšie
ako citróny a pomaranče. Hodia sa preto skôr na priame zásobovanie, než na
skladovanie.
Citróny
Už od staroveku sa považuje citrón za
občerstvujúce a liečivé ovocie. Je plodom citrónovníka. Kmeň citrónovníka má
veľmi tvrdé drevo, ktoré sa používa na jemné rezbárske a sústružnícke práce.
Rastie veľmi pomaly a dosahuje vysokého veku. Citrovník dáva približne 600
plodov pri trojitom zbere úrody. Citróny sú veľmi citlivé na mráz, už pri -3 oC
sú vážne poškodené a podliehajú plesniam. Zbierajú sa 3-krát do roka.
Najväčším producentom citrónov je Taliansko,
90 % produkcie pochádza zo Sicílie. Ďalší významní dodávatelia citrónov sú z
Kalifornie, Tuniska, Maroka, Turecka, Egypta, Španielska a Grécka.
Grapefruity
Sú asi 2.5-krát väčšie ako pomaranče. Majú
hladkú, výrazne žltú kôru. Pestujú sa hlavne v USA, Západnej Indii, Izraeli,
Hondurase, Taliansku a v južnej Afrike. Na americkom trhu sa uplatňujú kyslé
odrody, u nás v Európe skôr sladkokyslé. Účinky : Obsahuje vitamín C. Ružový je naň bohatší ako biely. Okrem
toho obsahuje betakarotén, ktorý sa v organizme premieňa na vitamín A, ktorý
napomáha zachovať si mladosť a chráni nás pre infekciami. Množstvo :
Ružový grapefruit denne pokryje dennú dávku vitamínu C.
Ako sa z citrónov získa čo najviac šťavy?
Ak ich vložíme na 15 minút do horúcej vody,
vytlačíme z nich takmer dvojnásobné množstvo šťavy.
Pozor: V tomto prípade citróny nesmú byť
chemicky ošetrené, lebo konzervačné látky preniknú až do plodu!
Ako treba skladovať citróny?
Určite nie v chladničke. Tam vysychajú a
strácajú vôňu. Okrem toho od nich napáchnu ostatné potraviny. Radšej ich
skladujme na chladnom, dobre vetranom mieste.
Ako sa dajú pomaranče a citróny ľahko
vytláčať?
Plod pevne pritlačíme dlaňou a gúľame po
stole. Potom sa z neho ľahšie vytlačí šťava a bude jej viac.
Datle
Najstaršie zmienky o pestovaní datľovníka
pochádzajú z Mezopotámie 4000 rokov p. n. l. Datľovník rastie v oboch
pohlaviach. Palma dosahuje výšku až 30 metrov a nezriedka sa dožije viac ako
sto rokov. Najlepšie plody dáva vo svojom tridsiatom roku.
Datle určené na vývoz sa sušia, a to buď
prirodzenou cestou alebo v sušiarniach. Potom sa lisujú. Pred pokazením ich
dobre chráni vysoká koncentrácia cukru. Do strednej Európy sa dovážajú až od
16. storočia a patria medzi najstaršie dovážané južné ovocie.
Palma datľová sa pestuje asi na 580 000
hektárov plochy a je rozšírená od Berberska na brehoch Atlantického oceánu cez
severnú Afriku, Arabský polostrov, južnú Mezopotámiu, južný Irán až za pravý
breh Indu. Ďalšie plantáže nájdeme v USA (Kalifornii a v Arizone).
Nielen chuťou, ale aj výživnou hodnotou sa
datle podobajú medu. Obsahujú 60 až 70 % cukru. Ďalej majú 6 % bielkovín a
vitamíny A a B1. Minerálov obsahujú 2 %. Využívajú sa hlavne ako dezertné
ovocie.
Rebarbora
Rebarbora je menej rozšírená. Podľa uplatnenia
ju môžeme zaradiť medzi ovocie aj zeleninu. Pochádza zo strednej Číny, kde sa
pestuje od nepamäti. Už asi 2700 rokov pred n. l. tu poznali liečebné účinky
žltých koreňov na tráviace ústrojenstvo.
Poznáme asi 40 odrôd, ktoré sa navzájom líšia
bohatými odtieňmi sfarbenia stopiek - od svetlozelenej až po červenú. Tieto
odrody sa rozlišujú aj zastúpením jednotlivých organických kyselín, ktorých
výskyt zapríčiňuje, že rebarbora zaháňa smäd - kyselina jablčná, citrónová, šťaveľová,
jantárová, octová a mliečna. Najviac je zastúpená kyselina jablčná a potom šťaveľová.
Rebarboru si môžeme ľahko vypestovať v
záhradke a môžeme ju pestovať na jednom mieste až 15 rokov!
Orechy
Orechy sú pre každú príležitosť. Sú jedným z
najkoncentrovanejších zdrojov živín. Tuk, ktorý tvorí ich podstatnú časť
pozostáva hlavne z nenasýtených mastných kyselín. Pomáhajú znižovať hladinu
krvného cholesterolu, starajú sa o vytváranie nervového tkaniva a potrebného
množstva protilátok. Podporujú tvorbu červených krviniek, povzbudzujú imunitný
systém, pomáhajú pri anémii. Sú výbornou potravou pre ľudí s chorým srdcom.
Odstraňujú nervové vyčerpanie, podráždenosť, depresiu a stres.Významne pomáhajú pri liečbe sexuálnych problémov a neplodnosti. Vďaka nízkemu obsahu uhľohydrátov sú výbornou potravou pre diabetikov. Veľa jedál, ktoré poznáme a jeme aj v súčasnosti pôvodne pochádza z dažďového pralesa: brazílske orechy, paraorechy, kešu, ale aj čierne korenie, klinček, maniok, zázvor, škorica, ingrediencie prírodných čajov, korenie kurkuma, vanilka, avokádo, kokos, pomaranč, papaya, citrón, ananás, dyňa, arašidy, kukurica, baklažán, paprika, paradajka, ryža, cukor, jam, čokoláda, kakao, kola, káva, guava a koka.
Vitamín E a iné antioxidanty v orechoch, zelenej listovej zelenine a ďalších potravinách (nie doplnkoch výživy) môžu znížiť riziko infarktu a vzniku Alzheimerovej choroby. Dobrým riešením sú najmä mandle, ktoré obsahujú viac alfa-tocopherol vitamínu E, teda tú formu, ktorú telo dokáže absorbovať a využiť lepšie, ako iné potraviny. Tí, ktorí konzumovali najmenej dvakrát v týždni 28 g orechov mali o 47 % nižšiu šancu dostať srdcový infarkt a o 30 % menšiu možnosť vzniku srdcových ochorení než tí, ktorí orechy vôbec nekonzumujú. Málokto však vie, že sú aj nebezpečné. Pre vysoký obsah tuku sa orechy rýchlo kazia. Niektoré rýchlo plesnejú (môžu vznikať jedovaté aflatoxíny). Ak si dáte pozor na nezdravé, poškodené, či plesnivé jadrá, ostatné môžete konzumovať bez obáv o svoje zdravie.
Najznámejšie sú:
- Brazílske
paraorechy
- Burské
oriešky ( arašidy )
- Jedlé gaštany
- Kešu orechy
- Kokosové
orechy
- Lieskové orechy
- Makadamové
orechy
- Pekanové
orechy
- Pistácie
- Píniové
oriešky
- Sladké mandle
- Vlašské
orechy
V súčasnosti sa tešia veľkej obľube konzumentov najmä pražené a solené oriešky. Tie na rozdiel od orechov v prirodzenom stave nemožno zaradiť medzi zdraviu prospešné potraviny. Pravidelná konzumácia orechov znižuje hladinu celkového aj "zlého" cholesterolu a triglyceridov. Jadro orechov je vnútorný obsah orechov. Nelúpané orechy možno upravovať rôznymi spôsobmi, ako sú sušenie, praženie, solenie a pod. Plody orecha kráľovského dáva bežne pestovaný strom v Slovenskej republike. Po zbere je nutné ich rýchlo usušiť a skladovať na suchých a chladných miestach. Jadro môže byť nažltlé až svetlo hnedé, tmavé škvrny sú známkou pomalého sušenia. Pestujú sa i odrody s jadrom načervenalým. Jadro by malo byť na prelome biele až nažltlé. Chuť jadra je príjemne olejnatá, niekedy mierne trpká až nahorklá.
Vlašské orechy : Vlašské orechy sú bohatým zdrojom draslíka, magnézia, zinku, medi, selénu a kyseliny folovej. Pôsobia upokojujúco a pozitívne vplývajú na mozog. Dodávajú energiu srdcu. Ich tienistou stránkou je 364 kalórií. . Výhodou vlašských orechov je, že je v nich dostatok telu prospešných omega mastných kyselín. Ak si ich však dáte namiesto večere s troškou medu, urobíte niečo pre svoje zdravie. : Lúpané strácajú veľa výživných vlastností. Vlašské orechy a mandle môžu znižovať hladinu cholesterolu, hoci orechy sú - paradoxne - mastné. Obsahujú vraj podobné účinné látky ako olivový olej. Vplyv konzumácie vlašských orechov a mandlí na zdravie organizmu je takmer rovnaký ako vplyv olivového oleja alebo olív, pretože orechy a mandle takisto obsahujú vysoko hodnotné esenciálne nenasýtené mastné kyseliny. Sú aj bohatým zdrojom vlákniny, minerálov a vitamínov. Vlašské orechy by sme podľa odborníkov na výživu mali konzumovať pravidelne, podľa možnosti po celý rok. Vďaka nim sa totiž naše telo dokáže vyrovnať s negatívnymi účinkami tukov, ktoré denne konzumujeme. Nazývajú sa aj anglické alebo perzské orechy. Zásluhu na rozšírení vlašských orechov do západnej a strednej Európy mal Karol Veľký, ktorý pestovanie orechov podporoval. Dajú sa zaobstarať vylúskané aj nevylúskané a majú široké využitie v kuchyni. Nezrelé zelené orechy v šupke sa nakladajú do alkoholu, zrelé plody môžeme priamo konzumovať alebo zomlieť do plniek, cukroviniek, šalátov, pečiva a ďalších vegetariánskych pokrmov. Používa sa aj orechový olej, ktorý však u nás zatiaľ nie je bežný. Z vlašských orechov sa lisuje vysoko kvalitný olej, ktorý je zdrojom nenasýtených mastných kyselín. Nachádza sa v nich železo, selén, zinok, vitamín E a skupina vitamínov radu B. Väčšina vlašských orechov u nás predávaných pochádza z dovozu, napr. z Číny.
Lieskové oriešky : Ich história siaha hlboko do obdobia pred našim letopočtom. V Číne boli nielen výbornou pochúťkou, ale aj liekom, významné bolo ich postavenie v mytológii. Bohaté vetvičky liesky slúžili ako paličky pre bohov, bohyne. Vetvičky s lístkami boli symbolom šťastia, bohatstva a plodnosti. Pre niektorých ľudí sú lieskové oriešky neprijateľné kvôli vysokému obsahu kyseliny listovej. Citlivé osoby z nej majú pálenie záhy. Kyselina listová je však dôležitá pre ženy v prvom trimestri tehotenstva, lebo pomáha predísť niektorým vývojovým vadám. Majú veľa enzýmov a nenasýtených mastných kyselín. Lieskové orechy sú plody liesky veľkej a dozrievajú v auguste. Sú olejnaté, jedia sa priamo alebo sa z nich pripravuje orieškové maslo, cukrovinky, pridávajú sa do múčnikov. Sú výborné na dekoráciu. Lieskové oriešky sú veľmi dobre známou pochutinou, obsahujú až 60 % tuku, okolo 19 % bielkovín, 5 % cukru a ďalšie látky. Olej získavaný lisovaním sa používa hlavne v parfumérii a maliarstve. Pobyt v lieskových záhradách bol vhodnou inšpiráciou pre básnikov.
Arašidy ( Burské oriešky ) : Nie sú správne orechy, ale plody podzemnice olejnej, čo je vlastne strukovina. Podzemnica olejná je v podstate zelenina, čiže aj najčastejšie konzumované “orechy“ sú vlastne zelenina. Viac ako 2% svetovej populácie majú však na túto plodinu alergiu, ktorá sa môže prejaviť opuchnutím hrdla a môže hroziť udusenie. Arašidy pochádzajú z Južnej Ameriky. Pôvodne ich pestovali indiánski obyvatelia Brazílie a Peru, dnes sú arašidy významnou plodinou celého tropického a subtropického pásma. Obsahujú vitamín B, C, E, ale aj A. Lusk obsahuje niekoľko semien - orieškov. Tie sa často pražia, ale hlavne sa spracovávajú na arašidové maslo a olej. Arašidy sú vynikajúcim liekom na nervovú sústavu, podporujú krvotvorbu, pôsobia i pri chorobách srdca, krvného obehu a látkovej premeny. Arašidy môžu pomôcť pri kožných ochoreniach. Veľmi pozitívne účinky majú arašidy i pri ochrane pred zubným kazom. Väčšinu týchto vlastností má tiež arašidový olej.
Mandle : Sú jedným z najhodnotnejších druhov orechov. Okrem skvelej chuti vám dodajú 8 gramov vlákniny, 436 miligramov draslíku a 10 miligramov vitamínu E, no a k tomu samozrejme 332 kalórií. Sú bohaté na na vitamíny a minerály, fosfor a kálium, majú vysoký obsah železa. Mandle pochádzajú z teplých západoázijských oblastí zo stredozemnej dreviny podobnej broskyni, dnes sú hlavnými vývozcami ich sušených plodov Taliansko, Španielsko a Kalifornia, pestujú sa však aj v Maďarsku, Bulharsku, mandliam sa darí aj na južnej Morave a Slovensku. Delia sa na sladké a horké mandle. Mandle s bielymi kvetmi plodia horké mandle a s ružovými kvetmi sladké mandle. Sladké sa používajú v cukrárstve pri pečení pekárenských výrobkov, v teplej kuchyni a sú obľúbenou pochúťkou k vínu. Horké mandle sa priamo nekonzumujú, ale destiluje sa z nich mandľová aróma. Svoju horkastú chuť strácajú po olúpaní vo vriacej vode. Zdravá pochúťka pre každého. Mandle sa používajú celé alebo lúpané prevažne do šalátov, rizot, omáčiek alebo plniek. Mleté mandle môžu nahradiť niektoré druhy múky.
Kešu orechy : Kešu orechy sú plody tropického stromu ľadvinovníka západného a majú pôvod v Amerike. Postupne sa však rozšíril aj do iných oblastí sveta. Rastú jednotlivo ako tvrdý výčnelok dužinatého plodu. Najčastejšie sa predávajú solené, ale používajú sa tiež do pečiva. Čo sa týka prínosných látok podobajú sa na arašidy. Našťastie však na ne nie je alergických tak veľa ľudí. Kešu oriešky sú bohaté na vitamín D. Ide o semená kešu jabĺk. Používajú sa hlavne v Indickej kuchyni. Kešu oriešky sú bohaté na betakarotén, zinok, stopové prvky, ktoré podporujú rast buniek a zúčastňuje sa tiež na tvorbe spermii. Kešu oriešky pochádzajú z Indie, kde rastú na stromoch vysokých až 12 metrov. V Indii kešu orechy volajú „slonie vši“. U nás je vzácna ich škrupina, živica a kvalitné drevo.
Pekanové orechy : Pekanové orechy sú plody obrovského stromu, ktorý rastie v povodí Mississippi, Colorada a Ohia, ale aj v Mexiku, Číne, Indii a na Sicílii. Dosahujú výšky až 50 metrov, nie zriedkavo sa dožijú až 300 rokov. Znášajú mrazy až mínus 20 stupňov Celzia. Na jednom strome sa urodí až 50 kilogramov orechov, ohybné drevo stromu sa používa na výrobu lyží. Chuť pekanových orechov je síce oproti chuti bežných vlašských orechov mimoriadne lahodná ale, nemajú skoro žiadne stopové prvky či vitamíny, ktorými by vás mohli obohatiť. Pekanové orechy sú odrodou vlašských orechov, bohatých na vitamíny a minerálne látky. Pred lúpaním sa musia pekanové orechy namočiť do horúcej vody na 15 minút. Pekanové orechy sa používajú najmä na prípravu sladkých dezertov a múčnikov, ale možno sa stretnúť aj s ich slanou verziou.
Makadamové orechy : Ak aj vy patríte medzi ľudí, ktorí sa s hrôzou dívajú na cenu týchto orechov u nás tešte sa. Je to kalorická bomba obsahujúca 400 kalórií v našej hrsti. Navyše sa v nich nenachádzajú skoro žiadne vitamíny až na stopový podiel vitamínu E. Šesť gramov vlákniny pri tej nutričnej hodnote a cene vám za to nestojí Makadam je vždyzelený strom z Austrálie. Bol nazvaný podľa svojho objaviteľa - dr. J. Mc Adama. Kvôli veľmi chutným a výživným orechom, , ktoré obsahujú vápnik, fosfor a vitamín B sa pestuje na plantážach aj na Havajských ostrovoch.
Kokosové orechy : O palme kokosovej písal s uznaním už Marco Polo. My poznáme jej orech, pre domorodcov z ostrovov, kde rastie, Zužitkujú ju na 100 percent (mlieko, olej, víno, ale i kmeň ako stavebný materiál). Okrem toho sa ďalej spracúva na kokosovú múčku. Je bohatý na vitamíny A, C a D.
Pistácie : Majú vysoký obsah enzýmov. Svoju výraznú chuť a arómu získavajú pražením. Sú to plody nízkeho stromu rastúceho v strednej Ázii a na Strednom Východe. Majú charakteristické zelenkasté sfarbenie a príjemnú chuť aj vôňu. Konzumujú sa nasolené, sú tiež základom zmrzlín, zákuskov, plniek a ďalších dobrôt. Aby sa uchovala ich zelená farba, musíme ich zbaviť šupky, krátko povariť a olúpať. Pistácia je veľmi stará kultúrna rastlina a zmienky o jej pestovaní sú už z doby pred 3000 rokmi. Plody (pistácie) majú približne 60 % oleja, 20 % bielkovín a 15 % cukru. V pistáciách sú fytosteroly, ktoré sú veľmi podobné cholesterolu. Niekoľko výskumov preukázalo, že fytosteroly znižujú nielen hladinu nebezpečného cholesterolu v krvi, ale majú tiež preventívny účinok voči rôznym typom rakoviny.
Para orechy : Pochádzajú z brazílskeho štátu Para. Sú to trojhranné škrupinovité semená plodu mohutného stromu, ktorý divoko rastie v pralesoch v povodí Amazonky. Kým strom rozkvitne a zarodí, uplynú až dve desaťročia. Šupka para orechov je veľmi tvrdá a skrýva jadro, ktoré obsahuje až 60 % oleja, 17 % bielkovín, 7 % cukru a vitamíny skupiny B. Jadro musí mať sladkastú, nikdy nie horkastú chuť. Para orechy majú vysoký obsah plnohodnotnej bielkoviny, sú zdrojom selénu. Selén spolu s vitamínom E má ochranný účinok pre srdce. Para orechy obsahujú veľké množstvo tuku a veľké množstvo vitamínu E.
Jedlé gaštany : Sú bohaté na vitamíny B a E a majú nízky obsah tukov. Jedlé gaštany sú kaloricky veľmi výdatné potraviny, ale na rozdiel napríklad od vlašských orechov neobsahujú olej. Jedlé gaštany a mandle chránia ľudský organizmus pred nervovou slabosťou a srdcovými problémami.
Píniové oriešky : Sú to malé podlhovasté semená zo šišiek stredozemnej borovice rastúcej
v oblasti Stredomoria známe ako Pignoli. Píniové oriešky sa predávajú olúpané,
pražené a niekedy aj solené. Ich chuť pripomína mandle, ale ukrýva sa v nich aj
chuť živice a korenia. Používajú sa najmä na prípravu pesta, ale uplatnenie
nájdu aj v pilafoch, plnkách a cestovinových pokrmoch. Obľúbenou pochúťkou sú i
píniové oriešky máčané v čokoláde. Píniové jadrá : semená zrelých
šišiek borovice pínie pochádzajú zo Sýrie a Iránu, odkiaľ sa rozšírili do
južnej Európy. Tam sú semená pínie - predovšetkým pražené - veľmi obľúbenou
pochúťkou. V starom Ríme bol tento strom zasvätený bohovi vína a rozkoše
Bakchusovi.
Avokádo
Avokádo má už 7 tisíc
rokov, avšak jeho chuť a priaznivé účinky objavilo ľudstvo oveľa neskôr.
Aztékovia ho používali asi 300 rokov pred naším letopočtom. Nedali dopustiť na
jeho afrodiziakálne účinky. Z Južnej Ameriky sa postupne rozšírilo do celého
sveta. V dnešnej dobe je jeho najväčším producentom Kalifornia. No
plody, dovážané k nám, sú prevažne zo Španielska alebo Izraela. Avokádo sa
používa najmä do šalátov, pretože chutí ako zelenina. Zbiera sa z vysokých
stromov, ktoré rastú v sadoch
Plod avokáda má v priemere 5 centimetrov. Mnoho ľudí ho považuje za zeleninu a to najmä pre jeho použitie v šalátoch či slaných nátierkach. Pravda je však taká, že avokádo je ovocie. Existuje mnoho odrôd, no najčastejšie u nás narazíte na avokádo hruškovitého tvaru a zelenej farby.
Pri nákupe dbajte na to, aby na jeho šupke neboli mäkké miesta a tmavé škvrny. Zrelé avokádo je rovnomerne mäkké. V obchode však dostať tvrdé plody, ktoré pri správnom uskladnení dozrejú. Neskúšajte konzumovať avokádo hneď, ako ho prinesiete z obchodu. Nezrelé avokádo je totiž veľmi horké. Zabaľte ho do novín alebo tmavého papierového vrecka a nechajte 2 – 3 dni pri izbovej teplote. Avokádo nezmrazujte, aj v chladničke vydrží max. tri dni.
Avokádo je veľmi tučné. Obsahuje až 20% tuku. Nemusíte sa však obávať, pretože ide o tuky rastlinné. Teda sa z neho nepriberá. Hladinu cholesterolu nezdvihne, naopak, avokádo pomáha znižovať hladinu cholesterolu a priaznivo ovplyvňuje hladinu trigliceridov. Jeho neochutená a neupravená dužina sa dá použiť ako náhrada masla. Obsahuje tiež vitamíny E, C, B1, draslík a má málo sodíka. Odporúča sa jeho konzumácia pri problémoch s krvným obehom. Obsahuje tiež železo vo veľmi dobre stráviteľnej forme. Zelený plod obsahuje veľa lecitínu, ktorý znižuje cholesterol a zlepšuje pamäť. Vzhľadom k svojim vyživovacím kvalitám sa odporúča osobám s kardiovaskulárnymi problémami a chorobami nervového systému. Dokonca sa prišlo na to, že konzumácia avokáda má nečakane priaznivý vplyv na regeneráciu pečene, poškodenej žltačkou.
Plod avokáda má v priemere 5 centimetrov. Mnoho ľudí ho považuje za zeleninu a to najmä pre jeho použitie v šalátoch či slaných nátierkach. Pravda je však taká, že avokádo je ovocie. Existuje mnoho odrôd, no najčastejšie u nás narazíte na avokádo hruškovitého tvaru a zelenej farby.
Pri nákupe dbajte na to, aby na jeho šupke neboli mäkké miesta a tmavé škvrny. Zrelé avokádo je rovnomerne mäkké. V obchode však dostať tvrdé plody, ktoré pri správnom uskladnení dozrejú. Neskúšajte konzumovať avokádo hneď, ako ho prinesiete z obchodu. Nezrelé avokádo je totiž veľmi horké. Zabaľte ho do novín alebo tmavého papierového vrecka a nechajte 2 – 3 dni pri izbovej teplote. Avokádo nezmrazujte, aj v chladničke vydrží max. tri dni.
Avokádo je veľmi tučné. Obsahuje až 20% tuku. Nemusíte sa však obávať, pretože ide o tuky rastlinné. Teda sa z neho nepriberá. Hladinu cholesterolu nezdvihne, naopak, avokádo pomáha znižovať hladinu cholesterolu a priaznivo ovplyvňuje hladinu trigliceridov. Jeho neochutená a neupravená dužina sa dá použiť ako náhrada masla. Obsahuje tiež vitamíny E, C, B1, draslík a má málo sodíka. Odporúča sa jeho konzumácia pri problémoch s krvným obehom. Obsahuje tiež železo vo veľmi dobre stráviteľnej forme. Zelený plod obsahuje veľa lecitínu, ktorý znižuje cholesterol a zlepšuje pamäť. Vzhľadom k svojim vyživovacím kvalitám sa odporúča osobám s kardiovaskulárnymi problémami a chorobami nervového systému. Dokonca sa prišlo na to, že konzumácia avokáda má nečakane priaznivý vplyv na regeneráciu pečene, poškodenej žltačkou.
Jablko
Jablko je vo výžive poklad. Ak ho budete
mať denne na jedálnom lístku, s veľkou pravdepodobnosťou sa vyhnete mnohým
chronickým zdravotným problémom.
Podporuje trávenie
Jablko má zvláštnu kombináciu vlákniny a ovocných kyselín, ktoré predchádzajú zápche. Naopak, mierne podusené jablko zastaví hnačku. Postará sa o to pektín, ktorý brzdí rozvoj škodlivých mikroorganizmov v črevách. Jablká urýchľujú trávenie a prečisťujú organizmus, preto sú vynikajúcou prevenciou proti vzniku rakoviny hrubého čreva a konečníka. Surové jablká obsahujú veľa tráviacich enzýmov, ktoré sú zasa dobrým prostriedkom proti hemoroidom. Pretože jablká zvyšujú vylučovanie moču a znižujú tvorbu kyseliny močovej, sú prospešné aj pri dne a chorých obličkách.
Proti infarktu a stresu
Jablko priaznivo pôsobí na nervový systém a je vhodné aj proti nespavosti. Privoňať k jablkovému koláču alebo jablkovému čaju je ako návrat k detstvu. Jablko má silné aromatické účinky a jeho koreninová zložka vyvoláva upokojujúce reakcie v organizme. Pred infarktom chráni denná konzumácia 2-3 jabĺk. Obsah pektínu znižuje cholesterol v krvi a to je prevencia pred kardiovaskulárnymi chorobami. Pektín s dostatkom vitamínu C je aj jedným z liečebných prostriedkov proti ateroskleróze. Blahodarný vplyv má aj množstvo minerálnych látok, najmä draslík, horčík, fosfor vápnik, železo, síra a mangán.
Vhodné pre diabetikov
Jablko je dovolené aj diabetikom, hoci v jednom plode je asi také množstvo cukru ako v troch kockách repného cukru. Naše odrody obsahujú hneď niekoľko významných cukrov – glukózu, fruktózu, sacharózu. Vysoký je najmä obsah fruktózy. Tento jednoduchý cukor sa vstrebáva pomalšie, čím pomáha udržať stálu hladinu cukru v krvi. „Cukrovkári“ by mali preto často zahryznúť do jablka.
Prírodná zubná pasta
Pomoc pri nachladnutí, kašli, chrípke, rýchlejšie liečenie rán a popálenín, to sú neoceniteľné služby vitamínu C, na ktorý sú jablká veľmi bohaté. Jeho obsah však závisí od druhu, zrelosti a kvality skladovania. Jedno stredne veľké jablko má toľko vitamínu C, ako napr. zväzok reďkoviek. Najviac ho obsahujú kyslé jablká.
Vďaka vitamínu C dezinfikuje jablko ústnu dutinu. Tu sa však jeho pozitívny vplyv nekončí. Mierne vlákninová štruktúra jablka – nelepivá konzistencia, šťavnatý obsah a chuť urýchľujú tvorbu slín. Jedenie jabĺčka je potom prirodzenou pomôckou na čistenie zubov a ústnej dutiny. Žutie zároveň precvičuje žuvacie svaly a svaly tváre. Neznamená to však, že treba vymeniť zubné kefky za jablká!
Zdroj mladosti a krásy
Jablko je od nepamäti symbolom zdravia a krásy. Ľudia ho často považujú za fontánu mladosti, ba aj za účinný prostriedok proti starnutiu. Rozhodne nám jablko pomáha zhodiť neželané kilogramy, pretože patrí medzi nízkokalorické potraviny. Ich vlákniny vyvoláva pocit nasýtenosti, preto sú výborným doplnkom pri redukčnej diéte.
Dobré nielen surové
Aj keď najväčší význam pre zdravie má čerstvé jablko, ako pochúťka sa používa aj upravené. Rýchly jablčný kompót alebo pyré je obľúbenou prílohou i v diétnej kuchyni. Pre jemnú chuť sa jablká pridávajú do ovocných a zeleninových šalátov.
Podporuje trávenie
Jablko má zvláštnu kombináciu vlákniny a ovocných kyselín, ktoré predchádzajú zápche. Naopak, mierne podusené jablko zastaví hnačku. Postará sa o to pektín, ktorý brzdí rozvoj škodlivých mikroorganizmov v črevách. Jablká urýchľujú trávenie a prečisťujú organizmus, preto sú vynikajúcou prevenciou proti vzniku rakoviny hrubého čreva a konečníka. Surové jablká obsahujú veľa tráviacich enzýmov, ktoré sú zasa dobrým prostriedkom proti hemoroidom. Pretože jablká zvyšujú vylučovanie moču a znižujú tvorbu kyseliny močovej, sú prospešné aj pri dne a chorých obličkách.
Proti infarktu a stresu
Jablko priaznivo pôsobí na nervový systém a je vhodné aj proti nespavosti. Privoňať k jablkovému koláču alebo jablkovému čaju je ako návrat k detstvu. Jablko má silné aromatické účinky a jeho koreninová zložka vyvoláva upokojujúce reakcie v organizme. Pred infarktom chráni denná konzumácia 2-3 jabĺk. Obsah pektínu znižuje cholesterol v krvi a to je prevencia pred kardiovaskulárnymi chorobami. Pektín s dostatkom vitamínu C je aj jedným z liečebných prostriedkov proti ateroskleróze. Blahodarný vplyv má aj množstvo minerálnych látok, najmä draslík, horčík, fosfor vápnik, železo, síra a mangán.
Vhodné pre diabetikov
Jablko je dovolené aj diabetikom, hoci v jednom plode je asi také množstvo cukru ako v troch kockách repného cukru. Naše odrody obsahujú hneď niekoľko významných cukrov – glukózu, fruktózu, sacharózu. Vysoký je najmä obsah fruktózy. Tento jednoduchý cukor sa vstrebáva pomalšie, čím pomáha udržať stálu hladinu cukru v krvi. „Cukrovkári“ by mali preto často zahryznúť do jablka.
Prírodná zubná pasta
Pomoc pri nachladnutí, kašli, chrípke, rýchlejšie liečenie rán a popálenín, to sú neoceniteľné služby vitamínu C, na ktorý sú jablká veľmi bohaté. Jeho obsah však závisí od druhu, zrelosti a kvality skladovania. Jedno stredne veľké jablko má toľko vitamínu C, ako napr. zväzok reďkoviek. Najviac ho obsahujú kyslé jablká.
Vďaka vitamínu C dezinfikuje jablko ústnu dutinu. Tu sa však jeho pozitívny vplyv nekončí. Mierne vlákninová štruktúra jablka – nelepivá konzistencia, šťavnatý obsah a chuť urýchľujú tvorbu slín. Jedenie jabĺčka je potom prirodzenou pomôckou na čistenie zubov a ústnej dutiny. Žutie zároveň precvičuje žuvacie svaly a svaly tváre. Neznamená to však, že treba vymeniť zubné kefky za jablká!
Zdroj mladosti a krásy
Jablko je od nepamäti symbolom zdravia a krásy. Ľudia ho často považujú za fontánu mladosti, ba aj za účinný prostriedok proti starnutiu. Rozhodne nám jablko pomáha zhodiť neželané kilogramy, pretože patrí medzi nízkokalorické potraviny. Ich vlákniny vyvoláva pocit nasýtenosti, preto sú výborným doplnkom pri redukčnej diéte.
Dobré nielen surové
Aj keď najväčší význam pre zdravie má čerstvé jablko, ako pochúťka sa používa aj upravené. Rýchly jablčný kompót alebo pyré je obľúbenou prílohou i v diétnej kuchyni. Pre jemnú chuť sa jablká pridávajú do ovocných a zeleninových šalátov.
Hruška
Účinky : obsahujú okrem vitamínov najmä vápnik, fosfor a ľahkostráviteľné cukry. Majú antibakteriálny, močopudný a posilňujúci účinok, najmä v kombinácií s ovsenými vločkami. Ich plody alebo šťava sa používajú v ľudovom liečiteľstve pri obezite, močových kameňoch, vysokom krvnom tlaku. Varené a pečené sa používajú proti kašľu a záduchu, odvar zo sušených hrušiek proti hnačkám. Hrušky prečisťujú črevá, odstraňujú zápchu a iné poruch y trávenia. Niektoré odrody obsahujú v dužine drobné zrniečka, ktoré ľuďom s citlivými črevami a poruchami žlčníka, ak sa konzumujú v surovom stave spôsobujú ťažkosti. Plané hrušky majú liečivejšie vlastnosti ako hrušky ušľachtilé.Množstvo : ak občas zjeme hrušku, pozitívne si s tým stimulujeme náladu.
Čerešne
Účinky : Obsahujú vitamín C a draslík. Ten pomáha udržiavať zdravú pokožku a pravidelný rytmus srdca. Pôsobia preventívne proti dne, odvádzajú z tela toxické látky a čistia obličky. Majú močopudné účinky a pomáhajú prečistiť organizmus. Nachádza sa v nich kyselina kremičitá, ktorá blahodarne pôsobí na spevnenie väziva. Okrem toho obsahujú aj fosfor, ktorý upokojuje nervovú sústavu. Listy z čerešne sa pridávajú aj do čajových zmesí pre ich močopudné účinky. Kúpeľ v odvare zmierňuje bolesti kĺbov pri reume. Množstvo : Jedzte ľubovoľné množstvo. Čerešne so stopkou vydržia dlhšie.
Ríbezle
Účinky : V nich obsiahnuté flavóny pôsobia proti
artérioskleróze, nachladnutiu a pri problémoch s črevami. Napomáhajú sekrécii
rôznych štiav. Sú bohaté na beta-karotén, biotín, vitamín C a E. Zabraňujú
infekcii močových ciest. Prinášajú úľavu pri zápale. Sú výborným zdrojom
draslíka. Množstvo : Jedzte ľubovoľné množstvo, predovšetkým surové.
Džúsy z čiernych ríbezlí často obsahujú len trochu ovocia. Preto si radšej
skontrolujte obal.
Hrozno
Účinky : Všetky sorty hrozna patria k najzdravším druhom ovocia. Hrozno obsahuje napríklad kyselinu listovú, farbivá a minerálne látky a stopové prvky. Z minerálnych látok má najvyššie zastúpenie draslík, ktorý pomáha organizmu nielen pri odstraňovaní odpadových látok, riadení srdcového rytmu, ale pomáha nám aj jasne myslieť. Vlákniny, ktoré sú v šupkách hrozna, podporujú činnosť čriev. Zároveň obsahuje vitamín C, E a vitamíny skupiny B. Regeneruje vrchnú časť pokožky, zmierňuje stavy pri žlčových a obličkových kameňoch. Dodáva množstvo antioxidantov. Šťava sa používa pri liečení chorôb, ktoré vznikajú hromadením toxínov v tele. Pôsobí močopudne a žlčopudne, mierne preháňa. Keďže má hrozno močopudný účinok, pomáha z tela vyplavovať škodlivé látky. Znižuje kyslosť žalúdočných štiav. Výhodou najmä pre jesenné dni, keď mnohí z nás pociťujú nostalgiu za letom a ťažko sa vyrovnávajú so zmenami počasia, je, že hrozno zmierňuje únavu a depresiu. Pre svoju výživovú hodnotu je doslova energetickou bombou. Množstvo : Hrozno môžeme v surovom stave použiť aj pri výrobe šalátov, na spestrenie studených mís či jednohubiek, najmä syrových. Kombinácia rokfortu a bobule hrozna je naozaj vynikajúca. Základným pravidlom, či už pri konzumácii hrozna alebo jeho spracovaní, je mať kvalitný zdroj. Treba kupovať strapce čerstvé a neprezreté, v strednej veľkosti, s pevnou šupkou a so šťavnatou a mäsitou dužinou. Z kvalitného základu je potom aj kvalitný produkt.
Jahoda
Účinky : Obsahujú mangán, ktorý účinkuje ako afrodiziakum. Takisto urýchľujú látkovú výmenu a dodávajú vitamíny E a C, ktoré viažu voľné radikály. Sú tradičným diuretikom a prinášajú úľavu pri reumatizme a dne. Množstvo : Stačí zjesť 20 dag denne.
Marhule
Účinky : Obsahujú kyselinu listovú, pantoténovú a
betakarotén, ktoré brzdia procesy starnutia a uľahčujú regeneráciu buniek.
Zlepšujú náladu a odstraňujú únavu a poruchy sústredenia. Podporujú imunitný
systém buniek a chránia ich pred vplyvom voľných radikálov. Urýchľujú tvorbu
buniek. Pomáhajú regulovať krvný tlak. Majú vysoký obsah rozpustnej vlákniny.
Sú výborným zdrojom železa. Majú priaznivý vplyv na sliznicu pľúc silných
fajčiarov. Množstvo :
Čerstvé alebo sušené marhule jedzte ľubovoľne. Už tri plody obsahujú karotén v
množstve polovičnej dennej potreby dospelého človeka. Za hrsť sušených marhúľ
nahradí dospelému okolo 20% denného príjmu draslíka, ženám viac ako 10% železa
a mužom takmer 20%. Upozornenie : Marhuľové kôstky obsahujú
horký amygdalín a sú jedovaté. Ani tehotné ženy by pre vysoký obsah medi nemali
konzumovať veľa marhúľ. U niektorých náchylných ľudí môžu marhule vyvolať
hnačku a pri nadmernej konzumácií aj celkovú slabosť.
Slivka
Účinky : Ideálne spojenie vápnika a fosforu pôsobí blahodarne na posilnenie kostí a pomáha tráveniu. sušené slivky sú známe svojím laxatívnym účinkom a poskytuje užitočné množstvo vlákniny a železa.
Maliny
Úžasné letné sladkokyslé červené ovocie sa vždy s
pôžitkom rozplynie v ústach. Rastie po celom miernom pásme a dozrieva od júna
až do obdobia mrazov. Poznáme raz rodiace a stále rodiace kríky dosahujúce až 2
metre. Maliny obsahujú celú škálu látok s priaznivými účinkami na náš
organizmus. Sú zdrojom vitamínu C, B a provitamínu A, mangánu a riboflavínu
(dôležitého pre dobrý stav kože, očí a funkcií srdca, má tiež vplyv na
metabolizmus cukrov, tukov a aminokyselín), kyselinu listovú, niacín, horčík,
draslík, meď a vlákninu. Maliny obsahujú až o 50 percent viac antioxidantov ako
jahody, 3-krát viac ako kiwi a 10-krát viac ako rajčiny. Maliny tiež obsahujú
ellagové kyseliny, známe protizápalovými účinkami. Spracovanie Maliny sú
mäkké ovocie rýchlo podliehajúce skaze. Preto je dobré spotrebovať kúpené
maliny do druhého dňa, maximálne o dva dni. Pri nákupe si dajme dobrý pozor,
aby medzi ovocím nebola ani jedna plesnivá malina. Maliny môžeme uskladňovať
mrazením, a to tak, že čisté plody dáme do vreciek v jednej vrstve a zmrazíme.
Vydržia tak až 12 mesiacov. Pokvapkané citrónovou šťavou si uchovajú aj farbu.
Stratia len 50 percent vitamínu C, ale ostatné klady si udržia. Tiež ich možno
sušiť ich v sušičkách alebo z nich robiť sirupy, džemy či
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára